Mária Kilianová
... nenápadné dievča v lavici III.D nazývané Ria, ktorej učaroval nie práve typicky ženský šport :)
Box Club Humenné, hovorí vám niečo tento názov ? Ak nie, po prečítaní pár riadkov, zistíte, že tento šport, uchvátil aj mladých Humenčanov. Traja nádejní boxeristi z nášho mesta sa zúčastnili medzinárodných zápasov v Talianskom meste Morciano di Romanga. Humenné, ale aj Slovensko z tohto klubu reprezentovali Mária Kilianová, Adrián Vodilka a Marián Macej. Zápasy sa odohrávali pri príležitosti osláv vzniku talianskej "metropoly" boxu - 9. marca 2013.
Tri zápasy, po troch minútach - tri strieborné medaily pre našich. Duely sa odohrávali netradične po 22.00 a trvali až do ranných hodín. Kuriozitou pre Humenčanov bolo fotenie v "boxerkách" pred pizzeriou plnou ľudí, keďže taliansky sponzor, privítal Slovákov vo veľkolepom štýle.
Po príchode do Talianska padli do rúk domácich, ubytovali ich na kopci Gemanne. Tam trávili veľa času, vymýšľali si rôzne spoločné aktivity. "Užívali sme si všetko to, čo nám tak nádherná krajina akou je Taliansko ponúklo."
Ako nám prezradila Majka, Taliansko je očarujúca krajina s množstvom krásnej prírody, ľudí ...
"Mesto bolo nádherné a z mojej izby som mala výhľad až na more. Bývali sme v malej dedinke vysoko na kopci, nad mestom. Taliani boli veľmi pohostinní a milí ľudia. Talianska kuchyňa bola zo všetkého najlepšia a všetko to víno, čo sme vypili, bol len bonus navyše. Mali sme mnoho voľného času, využili sme ho na chodenie po meste a okolí, príroda bola nádherná. Cesta tam a späť bola síce únavná, ale aj tak sme si tých pár dni užili naplno. Pri dorozumievaní s Talianmi som si nie len výborne precvičila gestikuláciu, ale aj precvičila angličtinu. Dokonca som sa naučila pár talianskych slov. Užívali sme si krásne slnečné počasie v krátkom rukáve, takže návrat na chladné a upršané Slovensko bol menej príjemný."
Box Club Humenné bol založený v roku 1998 trénerom Miroslavom Mackom, v súčasnosti má zapísaných 30 členov, a o ich kvalite výkonov sa presvedčili aj talianski súperi. Treba spomenúť, že pán tréner Macko bol ocenený od Slovenskej asociácie boxerov amatérov za dlhoročný prínos.
A ako sa Majka dostala k tomuto športu?
"K boxu som sa dostala náhle. Najprv som to chcela len vyskúšať, no zapáčilo sa mi to natoľko, že už som neprestala, napriek niekoľkodňovej svalovke po prvých tréningoch," vraví Majka.
Ako to prebiehalo priamo v talianskom dejisku?
"Milujem ten pocit, keď stojím v ringu. Množstvo ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú aj kameraman, ktorý nás natáčal. To všetko mi dodalo adrenalín, ktorý som si naplno vychutnala. Atmosféra v hale bola dokonalá ako z nejakého filmu. K ringu sme kráčali pomedzi ľudí, hrala nám rocková hudba a na stene viseli naše fotografie so súpermi. Čo viac si môže boxeristka priať? Tentokrát som v Taliansku bola už druhýkrát, takže som viac-menej vedela, čo očakávať, napriek tomu som sa trochu zľakla, keď som videla súperku - jej svaly ma desili. Samozrejme som to na sebe, ale nedala poznať, a dobre som spravila. V ringu som sa už vôbec nebála a zápas bol vyrovnaný - len rozhodca to nevidel haha," prezrádza Závadčanka.
Aké plány má naša reprezentantka do budúcna?
"Box ma veľmi baví, takže rozhodne v ňom chcem pokračovať, napriek nesúhlasu rodičov - snáď si zvyknú. Len dúfam, že to nejako budem stíhať, aj keď pôjdem na vysokú školu. A ak nie, tak si aspoň naplno užijem všetky zápasy, ktoré ma ešte čakajú."
Rozhovor vám sprostredkovala